Požiadavka petície 3

3. Motivovať farmárov k zmenšovaniu výmery pôdnych blokov (s rozlohou maximálne 20 ha) a ich rozčleňovanie zatrávnenými poľnými cestami, alejami, biopásmi a tým vytvoriť krajinu odolnejšiu voči klimatickým zmenám a priateľskejšiu k prírode a biodiverzite.

Slovensko v súčasnosti vedie v nelichotivom rebríčku medzi krajinami s najväčšou rozlohou monokultúrnych polí v Európskej únii. Rozľahlé lány predstavujú pre živočíchy nemalý problém. Rovnaký čas sejby a zberu a absencia zelených neprodukčných plôch vedie k tomu, že v niektorých obdobiach roka pre živočíchy úplne v krajine chýbajú úkryty. Rovnako klesajú aj možnosti nájdenia dostatočných zdrojov potravy pre živočíchy žijúce v krajine s monokultúrnymi poliami a to ako priamo v dôsledku straty rôznorodosti krajiny, tak nepriamo v dôsledku toho, že rozľahlé monokultúrne polia vyžadujú zvýšenie používanie pesticídov a hnojív čo znižuje pôdnu biodiverzitu. Okrem toho takýto prísun pesticídov nežiadúco zvyšuje obsah dusíka v pôde a môže viesť k znečisťovaniu podzemnej vody.

Takéto rozsiahle lány vedú k tomu, že veľká rozloha pôdy je časť roka odkrytá a náchylná na poškodenie napríklad veternou eróziou. Podrobnejšie o tom ako rozsiahle lány negatívne vplývajú na slovenskú agrárnu krajinu pojednáva štúdia „Na poliach pusto“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky MŽP: https://www.minzp.sk/files/iep/2020_5_na_poliach_pusto.pdf Táto štúdia upozorňuje aj na to, že v niektorých častiach Slovenska je hospodárenie tak neudržateľné a tak nezohľadňuje prírodné hodnoty, že nevidieť žiaden rozdiel v hospodárení v chránených územiach a mimo nich, ba dokonca v chránených územiach je rozloha lánov niekde vyššia ako v okolitom území. Najvypuklejším príkladom je Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia pri Trnave, kde priemerná rozloha lánov dosahuje 40,5 ha, kým priemer v Trnavskom kraji je 18,2 ha. Okrem veľkej rozlohy je problémom aj uniformnosť plodín na nich pestovaných, ktorá vedie k ďalšiemu znižovaniu biodiverzity. Príkladom je Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Ostrovné lúky, kde dve plodiny, kukurica a pšenica, pokrývali až 70 % plochy územia. Kukurica ešte viac prevažuje v niektorých územiach pri dolnom Váhu (obr. 5). Kontrast monokultúrnych polí vyniká predovšetkým na slovensko-rakúskej hranici pri Bratislave (obr. 6).

Obr. 5 – kukuričné polia v regióne dolného Váhu v r. 2018 (zdroj: One Soil)

Obr. 6 – Polia na hranici Slovenska a Rakúska v r. 2018 (zdroj: One Soil)

Jedným z kľúčových opatrení, ktoré bude nevyhnutné na zlepšenie stavu krajiny bude zmenšnie rozlohy pôdnych blokov a určenie horného limitu ich rozlohy. Tento limit pritom musí zohľadňovať nielen dnešný negatívny stav ale aj lokálne špecifiká. Preto verejne diskutovaný limit 30 ha v predošlých mesiacoch, alebo aktuálne navrhovaný limit vedením rezortu pôdohospodárstva na úrovni 50 ha na celom Slovensku a 30 ha na pôdach ohrozených eróziou nemusí zásadne zmeniť situáciu. Limit 50 ha nepovedie k zásadnému zníženiu rozlohy lánov v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia, kde je už dnes priemerná rozloha lánov nižšia ako tento limit. Takisto limit neakceptuje pravidlá, ktoré stanovila dokumentácia ochrany prírody, napríklad Program starostlivosti o CHVÚ Sysľovské polia, ktorý hovorí o rozlohe lánov na úrovni priemerne 20 ha.

Samotné stanovenie maximálnej výmeru pôdneho bloku však nemusí výrazne zmeniť situáciu na poliach a viesť k zastaveniu poklesu biodiverzity. Ak namiesto dvoch lánov kukurice a repky s celkovou rozlohou 200 ha bude výsledkom stanovenia limitu rozlohy na 20 ha len desať šachovnicovo striedajúcich sa lánov kukurice a repky, agrárna krajina nepocíti významný rozdiel. Preto navrhujeme, aby tieto lány boli zároveň oddelené napríklad viacročnými biopásmi (ktoré budú mať zároveň stanovenú minimálnu šírku napr. 6 m). To je dôležité predovšetkým na dotyku pôdnych blokov, kde na oboch stranách bloku sú vysiate dve vysoko rastúce plodiny.

Späť na požiadavky petície