Krakľa belasá po desiatich rokoch opäť zahniezdila na Slovensku

Na Slovensko sa tak vrátil druh, ktorý už takmer vyhynul. Krakľu belasú môžeme pokojne nazvať drahokamom medzi vtákmi slovenských nížin. Je v našej prírode nesmierne vzácna a žiarivo krásna, vynímajúca sa medzi ostatnými druhmi tak, ako zafír medzi nerastmi. Na Slovensku však hniezdila krakľa belasá naposledy v roku 2010, na východnom Slovensku sme nezaznamenali hniezdenie dokonca už 24 rokov a viac ako 4 páry hniezdili na Slovensku naposledy v minulom tisícročí. Jej vymiznutie zo Slovenska vnímali ako stratu ornitológovia aj širšia verejnosť.

Krakľa hniezdi hlavne v južnej Európe. Len ostrovčekovité izolované populácie sa vyskytujú aj na sever od nás v Poľsku. Ako z mnohých krajín Európy aj zo Slovenska krakľa na mnohé roky vymizla kvôli dramatického poklesu jej stavov v dôsledku zmien poľnohospodárstva. Je viazaná na otvorenú, ale pestrú poľnohospodársku krajinu s dostatkom potravy, ktorú tvorí najmä veľký hmyz, najčastejšie kobylky, koníky a cvrčky. Veľkú diverzitu a početnosť takejto potravy nachádza na extenzívnych pasienkoch a lúkach a naopak, tieto druhy hmyzu úplne chýbajú v lokalitách s intenzívne obhospodarovanou ornou pôdou zameranou na rastlinnú produkciu s využitím moderných agrotechnických postupov a množstva chémie. Ďalšou dôležitou podmienkou pre jej hniezdenie je dostupnosť hniezdnych príležitostí. Prirodzene hniezdi v stromových dutinách po ďatľoch, ktorých je však v poľnohospodárskej krajine nedostatok a preto veľmi rada využíva na hniezdenie vtáčie búdky. Matej Repel z SOS/BirdLife Slovensko informuje: „Desiatky, možno stovky búdok naši členovia vyvesili pre krakle aj vo vhodných lokalitách na juhovýchode Slovenska a celé roky sme čakali, že sa krakle vrátia. Niektoré viseli na stromoch aj viac ako 10 rokov, kým v nich krakle konečne zahniezdili.“

Posledný pár kraklí na Slovensku dokázateľne hniezdil v roku 2010 na juhu západného Slovenska. Ďalších 10 rokov sa krakľu podarilo pozorovať len sporadicky najmä na juhu východného Slovenska ale žiaľ bez dôkazu o hniezdení. Vzhľadom na rastúcu početnosť kraklí na severe Maďarska, čo dosiahli tamojší ochranári najmä inštalovaním stoviek hniezdnych búdok, aj ornitológovia na Slovensku s napätím očakávali a predpokladali, že by sa krakľa mohla čoskoro ku nám vrátiť. Peter Chrašč z SOS/BirdLife Slovensko uvádza: „Už začiatkom júna sme na jednej vhodnej lokalite pozorovali pár kraklí. O mesiac neskôr sa nám podarilo dohľadať hniezdo v prirodzenej dutine, v ktorej vzhľadom na časté prinášanie potravy krakle kŕmili už vyliahnuté mláďatá.“ Pri opakovaných kontrolách ornitológovia dohľadali ďalšie páry hniezdiace v búdkach. Potvrdilo sa obsadenie 8-9 teritórií, z ktorých len jeden pár obsadil prirodzenú dutinu a ostatné páry obsadili búdky. Svoje mláďatá nakoniec kŕmilo 6 párov, z nich 4 páry úspešne vyviedli mláďatá.“a Chrašč dodáva:„Takýto vysoký počet teritoriálnych párov a vysoká úspešnosť hniezdenia nás príjemne šokovali a ani v najodvážnejších ochranárskych snoch by nikomu z nás nenapadlo, že sa krakľa na Slovensko po mnohých rokoch vráti tak fenomenálne. Ostáva dúfať, že sa k nám vrátia aj o rok.“

Územie, na ktorom krakle v roku 2020 na juhovýchode Slovenska zahniezdili nápadne pripomína tzv. maďarskú pustu, charakteristickú extenzívne obhospodarovanými pasienkami a rozptýlenými stromami. Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko konštatuje, že „Vďaka absencii chemických postrekov proti rastlinným či živočíšnym škodcom táto krajina prekypuje životom, pastva dobytka tu ako v jednom z mála nížinných území nezanikla, biodiverzita nemá v podobných územiach na Slovensku obdobu a krakle preto práve tu našli dostatok potravy“ a dodáva: „Okrem kraklí tu hniezdi množstvo ďalších vzácnych druhov vtákov, ktoré poukazujú svojou prítomnosťou na to, že sa tu nachádza naozaj „Živá krajina“. Nie je náhoda, že krakľa po rokoch zahniezdila práve v tejto lokalite. Je to jedno z mála miest, kde sa vďaka iniciatíve miestneho farmára uchovala pastva dlhodobo a na väčšej rozlohe. Presne takéto miesta chceme obnoviť aj inde na Slovensku, aby sa vrátil život do krajiny a s ním aj krakľa tam, kde už dávno vyhynula. Petíciu „Za živú krajinu“, ktorú sme spustili pred pár dňami, adresujeme Ministerstvu pôdohospodárstva SR a žiadame, aby sa na poľnohospodárskej pôde hospodárilo menej intenzívne a na menších parcelách. Ak by pán minister pôdohospodárstva a minister životného prostredia chceli vidieť „Živú krajinu“ na vlastné oči, veľmi radi im takú na juhovýchode Slovenska, kde hniezdia krakle, ukážeme.“ uzatvára Ridzoň.

[1] Petíciu „Za živú krajinu“ s podtitulom „Vráťme život do poľnohospodárskej krajiny“ niniciujú SOS/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les a žiadajú v nej Ministerstvo pôdohospodárstva SR o zmenu poľnohospodárskej politiky Slovenska tak, aby bola viac ohľaduplná k prírode. Viac o petícii nájdete na www.zivakrajina.sk

[2] Video krakle prinášajúcej potravu mláďatám do prirodzenej stromovej dutiny na juhovýchode Slovenska si môžete pozrieť tu.