Poľnohospodárska politika

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z najstarších politík Európskej únie (EÚ). Motiváciou jej vzniku v roku 1957 bolo zvýšiť produktivitu, zvýšiť príjem poľnohospodárov, stabilizovať trhy a zabezpečiť dodávky potravín a primerané spotrebiteľské ceny.  Od svojho vzniku prešla SPP mnohými reformami a v súčasnosti prechádza ďalším reformným procesom, ktorého cieľom je nastaviť pravidlá po roku 2020.

SPP je v EÚ hlavne politikou financovania poľnohospodárstva s rozpočtom 58,4 mld. EUR / rok ( údaj za rok 2019), t. j. 36% z celkového rozpočtu EÚ. Je rozdelená do dvoch pilierov: prvý pilier sa skladá z priamych platieb, viazaných platieb a trhových opatrení. Priame platby sa väčšinou vyplácajú na hektár a sú podmienené súladom s rôznymi predpismi vrátane environmentálnych aspektov (tzv. krížové plnenie). Od roku 2014 je 30% priamych platieb naviazaných na  3 podmienky „ekologizácie“, ktorých implementácia sa  podľa správ Európskeho dvora audítorov aj vedcov  minula účinku.  Časť priamy priamych platieb  je napojená na konkrétne druhy produkcie, ako je cukor, bavlna, hovädzie a teľacie mäso, mliečne výrobky, ovce a kozy a bielkovinové plodiny.

Druhý pilier, určený na podporu rozvoja vidieka (14,4 mld. EUR), obsahuje nástroje na podporu vidieckych oblastí, agroenvironmentálne a klimatické opatrenia (AECM), platby za ekologické poľnohospodárstvo a platby Natura 2000 (3,5 miliárd EUR). Súčasťou tohto piliera je aj podpora oblastí s prírodnými obmedzeniami.

Čo sa týka SPP po roku 2020, Európska komisia vo svojom návrhu z júna 2018 predstavila  (a) nový súbor 9 cieľov, z ktorých 3 sa týkajú ochrany životného prostredia a klímy (b) nový model realizácie poskytujúci členským štátom väčšiu flexibilitu no z dôrazom na dosahovanie stanovených cieľov, (c) požiadavku vypracovať národné strategické plány pre celú SPP (nie len Program rozvoja vidieka, ako tomu bolo v minulosti) a d) novú „zelenú architektúru“ , ktorá sa skladá z rozšíreného súboru ambicióznejších základných podmienok pre dotácie (v angličtine enhanced conditionality),   pre farmárov dobrovoľných ekoschém zo zdrojov prvého piliera a enviro-klimatických opatrení v rámci druhého piliera.

Aj keď návrh obsahuje viacero pozitívnych prvkov, mimovládne organizácie aj vedci sa zhodujú, že zďaleka neposkytuje dobre nastavený rámec vzhľadom na množstvo výziev, ktorým v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej krajine čelíme. Vo februári 2020, viac ako 3600 vedcov podporilo výzvu, ktorá sumarizovala hlavné problémy návrhu Komisie a predstavila zmeny, ktorých cieľom je zaručiť, aby budúca SPP buola udržateľnou politikou založenou na faktoch a ktorá bude prinášať úžitok ľuďom aj prírode.  BirdLife Europe, ktorá je strešnou organizáciou SOS/BirdLife Slovensko, predstavila svoju víziu v dokumente Zachráňme prírodu-zachráňme poľnohospodárstvo,  Reformujme SPP: 3 riešenia ako poraziť krízu biodiverzity a klimatickú krízu. V súčasnosti je budúca podoba SPP v rukách Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.