FAQ

Často kladené otázky

Otázka 1) Naozaj mizne život z polí a lúk? Veď ľudia zo severu Slovenska hovoria, že vtáctvo vidia a počujú na poliach stále rovnako. Tak prečo by sme mali meniť súčasný stav a podporovať petíciu?

Odpoveď: Situácia v jednotlivých regiónoch je odlišná čo vyplýva ako z historických súvislostí, tak z prírodných podmienok. Na severe Slovenska sú regióny, kde kolektivizácia nezasiahla súkromných vlastníkov v takom rozsahu a tak skoro ako na juhu Slovenska, preto v mnohých častiach sa doteraz zachovala pestrá poľnohospodárska krajina s rôznymi pestovanými kultúrami. Presne na týchto miestach je aj vyššia biodiverzita. Toto sú miesta, kde je na Slovensku napríklad vyššia početnosť inde ubúdajúceho pŕhľaviara červenkastého. V týchto regiónoch často ani nie sú optimálne podmienky na pestovanie repky či kukurice vo väčšom rozsahu a doteraz tu funguje pastva viac ako na juhu. Napriek tomu však tieto regióny s lepším stavom poľnohospodárskej krajiny nedokážu zvrátiť úbytok bežných druhov vtáctva na národnej úrovni. Celkovo početnosť bežných druhov vtáctva klesla na Slovensku o desiatky percent (obr. 1). Početnosť lastovičiek za 10 rokov takmer o polovicu. Dôvodom je podobne ako v iných krajinách Európy príliš intenzívne využívanie polí a lúk v dôsledku nevhodného nastavenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európe o čom hovorí nemálo vedeckých štúdii sledujúcich či pokles početnosti vtáctva či hmyzu.

Obr. 1 – Zmeny početnosti 20 bežných druhov vtáctva od r. 2005 (do indexu zmien početnosti sú zahrnuté zmeny početnosti druhov ako lastovička, viaceré stehlíky, strnádky, penice, hrdlička poľná a i.). Hodnoty na vertikálnej osi y predstavujú zmeny v %.

 

Otázka 2) Nepreháňa sa to s kritikou repky? Veď niektorí poľnohospodári upozorňujú, že kritizované umiestnenie Slovenska na čele krajín Európskej únie s najvyšším podielom polí osiatej repkou nie je pravdivé.

Predmetom diskusie v tomto prípade nie je fakt nárastu rozlohy plôch osiatych repkov, ale to ako vysoko v rebríčku krajín s podielom pestovanej repky sa Slovensko nachádza a teda či je na čelných miestach alebo trochu nižšie. Diskusia sa vedie ako metodicky vypočítať podiel repky na Slovensku a podľa toho sa aj mení naše umiestnenie v rebríčku krajín. Nič to však nemení na razantnom náraste rozlohe plôch, na ktorých sa pestuje repka. Tento nárast išiel často na úkor plôch, ktoré boli dôležité pre biodiverzitu ako sú trávne porasty, viacročné krmoviny a iné. Nárast bol výrazný práve v období nášho vstupu do EU v r. 2004 a celkovo sa podiel pestovanej repky zvýšil na Slovensku niekoľkonásobne (obr. 2).

Obr. 2 – narást zberovej plochy repky na Slovensku od r. 1970

 

Otázka 3) Nestačí len rozčleniť polia na menšie? Čo polia, kde sú závlahy a rozčlenenie na 20 ha nebude možné?

Stanovenie limitu na veľkosť pôdnych blokov či na úrovni 20 ha, 30 ha alebo 50 ha samo o sebe nemusí veľa vyriešiť. Problémom straty biodiverzity nie sú vždy rozľahlé lány, ale monotónnosť pestovaných plodín. Ak namiesto dvoch lánov kukurice a repky s rozlohou 200 ha bude výsledkom stanovenia limitu rozlohy na 20 ha len desať šachovnicovo striedajúcich sa lánov kukurice a repky, agrárna krajina nepocíti žiadny rozdiel. Preto navrhujeme, aby tieto lány boli zároveň oddelené napríklad biopásmi, ktoré vytvoria priestor pre biodiverzitu.

Šírka pásu a podmienky za ktorých budú osiate už bude vecou jednaní s Ministerstvom pôdohospodárstva (ak sa rozhodne našou petíciou zaoberať), podstatné však bude, aby tieto biopásy mali jednoduchšie podmienky ako dnes nastavené agroenvironemntálne schémy, ktoré od farmárov požadujú pri siatí biopásov použitie certifikovaného osiva, ktoré sa dá len ťažko zohnať. Podobne aj iné podmienky na aplikáciu tejto dnešnej schémy sú náročné, preto o využitie biopásov v praxi dnes nie je záujem.

Takisto bude vecou jednaní s Ministerstvom pôdohospodárstva (ak sa rozhodne našou petíciou zaoberať) ako aplikovať túto požiadavku v miestach, kde závalahy značne komplikujú možnosť rozčlenenia lánov na 20 ha veľké (ale aj väčšie) pôdne bloky.

 

Otázka 4) Neohrozí naplnenie bodov petície sebestačnosť Slovenska?

Práve naopak. Dnešný stav poľnohospodárskej krajiny negatívne nevplýva nielen na biodiverzitu, ale aj na sebestačnosť slovenska. Príliš rozsiahle lány kukurice či repky zmenšujú priestor pre pestovanie iných plodín. Na druhej strane dnešná nadprodukcia repky a kukurice vytvára priestor pre zníženie plochy na ktorej sa pestujú a ich nahradenie inými plodinami, ktoré prispejú k zvýšenie pestrosti krajiny ale aj k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti krajiny. Okrem toho žiadame také nastavenie poľnohospodárskej politiky, ktoré povedie k zvýšeniu podielu krmovín a tráv na ornej pôde. Presne toto opaternie môže najviac prispieť k zastaveniu úbytku biodiverzity. Zvýšenie podielu tráv a viacročných krmovín môže pomôcť aj zníženiu našej nesebestačnosti v produkcii hovädzieho mäsa či mlieka v ktorom sme dnes nesebestační. K obnove pastvy a teda zlepšeniu podmienok pre chov hovädzieho dobytka smeruje piaty bod petície a tým pádom jeho naplnenie priamo napomôže zvýšeniu sebestačnosti Slovenska, keďže stavy hovädzieho dobytka na Slovensku dlhodobo klesajú (obr. 3).

Obr. 3 – pokles stavov hovädzieho dobytka od r. 1999 na Slovensku.

 

Otázka 5) Vedia vôbec iniciátori petície niečo o poľnohospodárstve? K poľnohospodárskym otázkam by sa podľa niektorých poľnohospodárov mali vyjadrovať len tí, ktorí už niečo pestujú.

Viacerí z iniciátorov petície sa téme poľnohospodárstva venujú dlhodobo a to vo forme zapojenia sa do pripomienkovania Programu rozvoja vidieka vo fáze jeho prípravy v predošlých rokov, ale takisto tým, že či SOS/BirdLife Slovensko, či Bratislavské regionálne ochranárske združenie hospodária na nemalej ploche. Jedným z takýchto území, kde SOS/BirdLife Slovensko hospodári a chová dobytok sú lúky v CHVÚ Senianske rybníky na východnom Slovensko (obr. 4).

Obr. 4 – pohľad na lúky obhospodarované SOS/BirdLife Slovensko pri obci Senné na východnom Slovensku.

 

Otázka 6) Chceme farmárom prikazovať čo majú pestovať? Ako môže niekomu prikazovať na jeho vlastných poliach hospodáriť tak ako nechce?

Táto petícia nie je formulovaná tak, aby sa stanovili podmienky farmárom ako musia na svoje náklady hospodáriť na poliach. Naopak petícia žiada, aby nastavenie novej poľnohospodárskej politiky  odstránilo dlhoročné deformácie, ktoré znemožňovali hospodáriť v prospech prírody aj tým farmárom, ktorí o takéto hospodárenie mali záujem. Petícia žiada napr. v bode 4 také nastavenie platieb pre farmárov, aby sa im oplatilo hospodáriť s ohľadom na prírodu. Dnešné nastavenie dotácií totiž pri platbách za plochu a pri zlom nastavení platieb pre šetrné hospodárenie núti farmárov využiť každý kúsok polí, poľné cesty sú tak často zaorávané až po okraj. Agroenvironmentálne schémy priaznivé pre prírodu sú minimálne využívané pre ich neatraktívne nastavenie. Žiadame, aby nová poľnohospodárska politika vytvorila atraktívne podmienky pre farmárov pre zapojenie sa do spôsobov hospodárenia ohľaduplných k prírode. Týmto spôsobom, kedy by platby rátali s pokrytím reálnych nákladov na náročnejšie hospodárenie, by vznikla motivácia pre farmárov sa do takýchto spôsobov hospodárenia zapojiť.

Príkladom dnes zlého nastavenia schém je drop, na Slovensku najohrozenejší vtáčí druh. Na poliach s výskytom dropa môžu farmári teoreticky vstúpiť do schémy, kde by hospodárili s ohľadom na ochranu jeho biotopov, no dnešné nastavenie agroenvironmentálnych platieb (AEP) v PRV im na najvýznamnejšom hniezdisku dropa umožňuje získať podporu v kombinácii s inými AEP a schémou na ochranu dropa maximálne len vo výške 351,47 EUR/ha. Pritom, aby sa farmárom oplatilo zmeniť dnešné hospodárenie podľa podmienok AEP na dropa, musela by platba dosiahnuť 400-600 EUR/ha. Podobne aj multifunkčné pásy, ktoré mali viesť k zlepšeniu podmienok pre zver obsahujú podmienky pre realizáciu opatrenia, ktoré mnohých farmárov odrádzajú od jeho aplikácie. Jednou z podmienok je potreba na vysiatie využiť ťažšie dostupné certifikované osivo, ktoré značne limituje možnosť realizácie pre mnohých farmárov. Pritom existuje viacero osív, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaký efekt ako certifikované osivo.  Ďalšou zbytočnou podmienkou, ktorá komplikuje v súčasnosti realizáciu biopásov, je potreba každoročného rozorania multifunkčného pásu, čo nielenže zvyšuje zbytočne náklady na jeho údržbu, ale je protirečí účelu vzniku týchto biopásov v ochrane biodiverzity. Chceme, aby takéto nevhodné nastavenie podmienok, ktoré v podstate znemožňuje využitie existujúcich agroenvironmentálnych platieb, v novej poľnohospodárskej politike bolo upravené v prospech hospodárenia s ohľadom na prírodu a žiadame aby nové ekoschémy a agroenvironmentálne schémy sa takýmto chybám v nastavení ako je dnes u dropa či multifuknčných pásov úplne vyvarovali.

 

Otázka 7) Ako majú poľnohospodári niečo riešiť, keď okrem zle nastavených dotácií im ministerstvo vyrúbilo trhové nájomné?

Rovnako vnímame ako nesytémové a nesprávne riešenie, že sa na trhové zvýšili pre uživateľov nájmy na pôde v správe SPF a to bez rozdielu či sa pôda nachádza v chránenom území alebo mimo neho. Takéto nastavenie nájmov v kombinácii s nevhodne nastavenými agroenvironmentálnymi platbami vôbec neumožňuje farmárom hospodáriť v chránených územiach inak ako mimo nich. Výsledkom je, že v niektorých územiach (napríklad CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia) sa hospodári ešte intenzívnejšie ako mimo chránených území. V uvedenom CHVÚ je napríklad priemerná rozloha lánov dvakrát vyššia ako v celom Trnavskom kraji v ktorom sa CHVÚ nachádza.

Budeme žiadať od Ministerstva pôdohospodárstva nájdetenie takého riešenia aby sa pôda v chránených územiach prenajímala za iných podmienok a to napríklad tak, aby sa znížila cena nájmu a toto zníženie vytvorilo priestor pre šetrnejšie hospodárenie. Rovnako presadzujeme (body 4, 5 a 6 petície) aby agroenvironmentálne schémy a ekoschémy boli nastavené v chránených územiach tak, aby sa farmárom oplatilo hospodáriť s ohľadom na prírodu a bolo takéto hospodárenie pre nich atraktívne.

 

Otázka 8) Naozaj máme najväčšie lány v Európskej únii?

Slovensko naoazj dnes vedie v nelichotivom rebríčku medzi krajinami s najväčšou rozlohou monokultúrnych polí v Európskej únii. Rozľahlé lány predstavujú pre živočíchy nemalý problém. Rovnaký čas sejby a zberu a absencia zelených neprodukčných plôch vedie k tomu, že v niektorých obdobiach roka pre živočíchy úplne v krajine chýbajú úkryty. Rovnako klesajú aj možnosti nájdenia dostatočných zdrojov potravy pre živočíchy žijúce v krajine s monokultúrnymi poliami a to ako priamo v dôsledku straty rôznorodosti krajiny, tak nepriamo v dôsledku toho, že rozľahlé monokultúrne polia vyžadujú zvýšenie používanie pesticídov a hnojív čo znižuje biodiverzitu.

Takéto rozsiahle lány vedú k tomu, že veľká rozloha pôdy je časť roka odkrytá a náchylná na poškodenie napríklad veternou eróziou. Podrobnejšie o tom ako rozsiahle lány negatívne vplývajú na slovenskú agrárnu krajinu pojednáva štúdia „Na poliach pusto“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky MŽP: https://www.minzp.sk/files/iep/2020_5_na_poliach_pusto.pdf Táto štúdia upozorňuje aj na to, že v niektorých častiach Slovenska je hospodárenie tak neudržateľné a tak nezohľadňuje prírodné hodnoty, že nevidieť žiaden rozdiel v hospodárení v chránených územiach a mimo nich, ba dokonca v chránených územiach je rozloha lánov niekde vyššia ako v okolitom území. Najvypuklejším príkladom je Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia pri Trnave, kde priemerná rozloha lánov dosahuje 40,5 ha, kým priemer v Trnavskom kraji je 18,2 ha. Okrem veľkej rozlohy je problémom aj uniformnosť plodín na nich pestovaných, ktorá vedie k ďalšiemu znižovaniu biodiverzity. Príkladom je Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Ostrovné lúky, kde dve plodiny, kukurica a pšenica, pokrývali až 70 % plochy územia. Kukurica ešte viac prevažuje v niektorých územiach pri dolnom Váhu (obr. 5). Kontrast monokultúrnych polí vyniká predovšetkým na slovensko-rakúskej hranici pri Bratislave (obr. 6).

Obr. 5  – kukuričné polia v regióne dolného Váhu v r. 2018 (zdroj: One Soil)

 

Obr. 6 – Polia na hranici Slovenska a Rakúska v r. 2018 (zdroj: One Soil).

Jedným z kľúčových opatrení, ktoré bude nevyhnutné na zlepšenie stavu krajiny bude zmenšnie rozlohy pôdnych blokov a určenie horného limitu ich rozlohy. Tento limit pritom musí zohľadňovať nielen dnešný negatívny stav ale aj lokálne špecifiká. Preto verejne diskutovaný limit 30 ha v predošlých mesiacoch, alebo aktuálne navrhovaný limit vedením rezortu pôdohospodárstva na úrovni 50 ha na celom Slovensku a 30 ha na pôdach ohrozených eróziou nemusí zásadne zmeniť situáciu. Limit 50 ha nepovedie k zásadnému zníženiu rozlohy lánov v CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia, kde je už dnes priemerná rozloha lánov nižšia ako tento limit. Takisto limit neakceptuje pravidlá, ktoré stanovila dokumentácia ochrany prírody, napríklad Program starostlivosti o CHVÚ Sysľovské polia, ktorý hovorí o rozlohe lánov na úrovni priemerne 20 ha.

Samotné stanovenie maximálnej výmeru pôdneho bloku však nemusí výrazne zmeniť situáciu na poliach a viesť k zastaveniu poklesu biodiverzity. Ak namiesto dvoch lánov kukurice a repky s celkovou rozlohou 200 ha bude výsledkom stanovenia limitu rozlohy na 20 ha len desať šachovnicovo striedajúcich sa lánov kukurice a repky, agrárna krajina nepocíti žiadny rozdiel. Preto navrhujeme, aby tieto lány boli zároveň oddelené napríklad biopásmi. To je dôležité predovšetkým na dotyku pôdnych blokov, kde na oboch stranách bloku sú vysiate dve vysoko rastúce plodiny.

 

Otázka 9) Neprodukčné plochy nebudú ohrozením?

Vyčlenenie neproduktívnych plôch v tomto bode zároveň neznamená automatické zníženie výnosov poľnohospodárskych plodín pestovaných na plochách mimo neproduktívnych plôch. Štúdie z Veľkej Británie či Španielska ukázali, že vyčlenenie neproduktívnych plôch sa môže realizovať bez poklesu výnosov a to z dôvodu, že neproduktívne plochy umožňujú prežívať vo vyššom počte opeľovačom, ktoré v konečnom dôsledku môžu pomôcť zvýšiť výnosy v okolí neproduktívnych plôch. Našim cieľom je aby poľnohospodárska politika bola nastavená tak, aby sa realizácia opatrení zvyšujúcich biodiverzitu krajiny farmárom oplatila. Tu príklad štúdie zo Španielska: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0167880916304248

 

Otázka 10) Prečo by sme mali meniť poľnohospodárstvo teraz? Veď medze a malé políčka zlikvidovala už kolektivizácia a to je predsa minulosť.

Kolektivizácia síce veľmi významne zmenila ráz našej krajiny, ale často sa prehliada, že do vzhľadu našej krajiny zasiahla a stále zasahuje aj nastavenie poľnohospodárskych dotácií Európskej únie. Príkladom je niekoľkonásobný nárast rozsahu zberovej plochy repky olejnej, ktorý prišiel práve v období nášho vstupu do Európskej únie (obr. 7).

Obr. 7 – nárast zberovej plochy repky na Slovensku od r. 2003.

Práve v období, keď nárast repky vrcholil (v r. 2010) vymizla zo Slovenska krakľa, druh ktorému sa v susednom Maďarsku najviac darí na miestach s pestrou poľnohospodárskou krajinou, s dostatkom pasienkov. Od aplikácie spoločnej poľnohospodárskej politiky EU klesá aj počet bežných druhov vtáctva na Slovensku. Miznú v desiatkach percent druhy, ktoré boli donedávna tak bežné, že pri monitoringu sa im nevenovala špeciálna pozornosť (lastovičky, strnádky, penice). Situácia s poklesom druhov poľnohospodárskej krajiny je podobná aj v susednej Českej republike (obr. 8)

Obr. 8 – zmeny početnosti bežných druhov vtáctva v Českej republike https://www.birdlife.cz/co-delame/vyzkum-a-ochrana-ptaku/vyzkum-ptaku/jpsp/

Podobne ako v Českej republike aj na Slovensku bolo badať po zmenách v poľnohospodárstve v r. 1989 zotavenie populácií niektorých vtáčích druhov. Avšak intenzifikácia poľnohospodárstva ktorá prišla so spoločnou poľnohospodárskou politikou a nevhodným nastavením dotácií viedla k strate mnohých biotopov vtáctva a teda aj úbytku jeho početnosti. Miznú trávne porasty, lúky pasienky, okraje trávnatých ciest a to preto, že dotácie sú nastavené nevýhodne pre tých čo chcú hospodáriť šetrne s ohľadom na prírodu a farmárov toto nevhodné nastavenie dotácií núti intenzívne hospodáriť niekedy doslova na každom metrom štvorcovom pôdy. Aj trávnaté okraje ciest tak často končia zaorané až po okraj.

Zmenu dotácií má aktuálne v rukách nielen Európa ale aj Slovensko. Preto táto petícia apeluje na Ministerstvo pôdohospodárstvo aby sa zasadilo za také nastavenie dotácií, aby sa podarilo vrátiť našej krajine rôznorodosť a aby sa v takejto rôznorodej krajine farmárom oplatilo hospodáriť.

 

Otázka 11) Nemôže za úbytok lastovičiek niečo iné ako lány repky a kukurice? Nie je náhodou dôvodom poklesu lastovičiek úbytok maštalí a lov v regióne okolo Stredozemného mora?

Počet lastoviček obyčajných (Hirundo rustica) ubudol na Slovensku za posledných desať rokov približne o polovicu (obr. 9). Jej úbytok je podobný ako pokles viacerých ďalších bežných druhov poľnohospodárskej krajiny. Napríklad kedysi bežná jarabica poľná, ktorá bola symbolom vidieka prežíva už len na posledných lokalitách na Slovensku.

Obr. 9 – Zmeny početnosti lastovičiek na Slovensku od r. 2005 do r. 2017. Počty na osi y sú uvedené v %.

Napriek tomu, že na prvý pohľad sa môže zdať, že za úbytok lastovičiek nie je zodpovedná zmena štruktúry plodín na poliach, ale zmena vidieka, teda úbytok maštalí a chovu dobytka, tieto veci nemožno oddeľovať. Pretože práve nastavenie poľnohospodárskych dotácií spôsobuje to, že pasenie hospodárskych zvierat a živočíšna výroba nie je pre farmárov zaujímavá, na tomto type výroby farmári často prerábajú. To spôsobuje nielen zatváranie chovov a maštalí (a teda aj zmenu vidieka), ale aj zmenu plodín (lúk, krmovín), lebo ubúda potreba pestovania plodín dôležitých pre chov hospodárskych zvierat.

Zmena plodín vedie k tomu, že na poliach sa preferujú plodiny ako repka, či kukurica, ktoré na pestovanie potrebujú nemálo pesticídov. Ich používanie zas vedie k znižovaniu počtu hmyzu, ktorý je nevyhnutný pre výchovu mláďat lastovičiek.

 

Otázka 12) Nemáme dôležitejšie veci, ktoré by sme mali v poľnohospodárstve a na Slovensku na riešenie ako úbytok nejakého vo verejnosti neznámeho pŕhľaviara červenkastého, alebo lastovičky, ktorej aj tak na jeseň na drôtoch vidíme stále dosť?

Problémy súčasného nastavenia poľnohospodárskej politiky nevedú len k strate rôznorodosti krajiny a biodiverzity v nej. Ani v prípade straty biodiverzity sa nejedná o bezvýznamnú zmenu. Pokles početnosti bežných druhov vtáctva o 55 % a hmyzu o 76 % (https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/vedci-kritizuju-unijnu-agropolitiku-vysledkom-clenstva-v-eu-by-nemali-byt-tiche-luky-a-polia/) siganlizuje, že naša poľnohospodárska krajina nie je v poriadku a jej využívanie súčasnými postupmi nemusí byť dlhodbo udržateľné. U poklesu početnosti hmyzu a teda aj mnohých druhov opeľovačov má strata biodiverzity presah aj do životu na vidieku. Podporu takého hospodárenia, ktoré by viedlo k pestrejšej krajine uvítajú mnohí včelári.

Súčasná agrárna krajina s rozsiahlymi lánmi predstavuje problém aj v období vyššieho úhrnu zrážok. Krajina nedokáže zachytiť takéto zrážky a obce obklopené monotónnou krajinou častou čelia bleskovým záplavám. Na druhej strane v období horúčav sa vyprahnutá prehriata krajina bez prítomnosti vetrolamov stáva územím, kde nikto nemôže tráviť voľný čas a oddych. Zvýšenie rôznorodosti krajiny, zvýšenie podielu lúk, trávnych porastov a vetrolamov tak bude príspevok aj pre adaptáciu na klimatické zmeny a vytvorenie priestoru pre trávenie voľného času ľudí z obcí, ktoré agrárna krajina obklopuje.

 

Otázka 13) Ohrozujú viazané platby ozelenenie poľnohospodárstva?

Platby viazané na produkciu sú najstarším typom podpory v rámci SPP a už v minulosti viedli k intenzifikácii poľnohospodárstva a úbytku biodiverzity. Sériou viacerých reforiem postupne dochádzalo k ich nahrádzaniu inými formami dotácií, no v poslednom desaťročí, v zmenenej forme predstavujú obľúbenú voľbu členských štátov na podporu poľnohospodárskeho sektoru.  V rámci formy podpôr v Európe patria platby viazane na produkciu,  medzi škodlivé dotácie (rovnako ako priame platby)  ohrozujúce biodiverzitu, keďže podporujú produkciu bez zohľadnenia vplyvu na prírodu a životné prostredie.

Nasvedčuje tomu aj súčasný režim viazaných podpôr na Slovensku. Podľa nariadenia vlády č. 36/2015 Z.z. sa napríklad nestanovujú žiadne špecifické environmentálne podmienky pre viazané platby na dobytčie jednotky.  Je možné, že viazanými platbami tak ako to presadzuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podporíme agrosektor, živočíšnu výrobu, potravinovú sebestačnosť, no za cenu ničenia prírodných zdrojov.  Obmedzené verejné zdroje musia smerovať na opatrenia, ktoré zabezpečia podmienky pre produkciu potravín z dlhodobého hľadiska udržateľným spôsobom, a to zabezpečíme len tak, že podpora bude nastavená tak, aby motivovala chrániť aj prírodu. Dnes farmár, ktorý dostane takúto podporu vôbec nemusí zmeniť hospodárenie v krajine, lebo to od neho nežiadajú žiadne podmienky platieb. Ak mú prídu vo väčšej miere viazané platby, posilní chovy hospodárskych zvierat, no ďalej môže osievať rozsiahle lány kukurice (za ktoré dostane priame platby), a kukuricu bude používať aj na skrmovanie dobytka. Dobytok ostane uzatvorený v maštaliach, nedostane sa vôbec von, lebo podmienky platieb umožňujú posilnenie chovov aj bez toho, aby zvieratá museli chodiť na pastvu. V krajine tak budú naďalej chýbať pasienky, lúky, viacročné krmoviny. Teda plodiny dôležité pre návrat biodiverzity. Preto hovoríme, že je to nutné urobiť úplne inak ako presadzuje ministerstvo. Ide totiž v prípade viazaných platieb o prežitý systém, ktorý je problematický nielen pre biodiverzitu, ale vedie k deformácii poľnohospodárskych trhov. My preto navrhujeme iné formy podpory v našej petícií, a to priamo nastavením ekoschém a agroenvironmentálnych schém. Je potrebné nastaviť tieto schémy tak, aby 1) podporili ozelenenie krajiny, 2) vyšli v ústrety farmárom a podporili živočíšnu výrobu, 3) neumožňovali intenzifikáciu chovov bez diverzifikácie poľnohospodárskej krajiny a návratu pastvy do krajiny.