Požiadavka petície 4

4. Podporiť farmárov hospodáriacich ohľaduplne ku chráneným častiam prírody tak, aby takýto spôsob hospodárenia pre nich predstavoval predvídateľný a dostatočný zdroj príjmu, ktorý dokáže konkurovať príjmu získanému z pestovania energetických plodín.

Problémom v súčasnosti nie je nezáujem farmárov o hospodárenie šetrné vo vzťahu k prírode. Problémom je, že dnešné nastavenie Programu rozvoja vidieka (PRV) ponúka len minimum možností na takéto hospodárenie v rámci agroenvironmentálnych schém. Niektoré z agroenvironmentálnych schém, ktoré by hospodárenie vedúce k ochrane vzácnych druhov a biotopov mali podporiť boli navyše nastavené tak nevhodne, že vychádzajú finančne nevýhodnejšie ako konvenčné hospodárenie. Preto niektoré zo schém nevyužili farmári v očakávanom rozsahu a zmena hospodárenia na malej ploche nepriniesla len minimálnu zmenu zmenu v prospech prírody.

Napríklad ak chcú farmári vyjsť v ústrety ochrane na Slovensku najohrozenejšieho vtáčieho druhu, dropa, tak dnešné nastavenie agroenvironmentálnych platieb (AEP) v PRV im na najvýznamnejšom hniezdisku dropa umožňuje získať podporu v kombinácii s inými AEP a schémou na ochranu dropa maximálne vo výške 351,47 EUR/ha. Pritom, aby sa farmárom oplatilo zmeniť dnešné hospodárenie podľa podmienok AEP na dropa, musela by platba dosiahnuť 400-600 EUR/ha. Podobne aj multifunkčné pásy, ktoré mali viesť k zlepšeniu podmienok pre zver obsahujú podmienky pre realizáciu opatrenia, ktoré mnohých farmárov odrádzajú od jeho aplikácie. Jednou z podmienok je potreba na vysiatie využiť ťažšie dostupné certifikované osivo, ktoré značne limituje možnosť realizácie pre mnohých farmárov. Pritom existuje viacero osív, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaký efekt ako certifikované osivo.  Ďalšou zbytočnou podmienkou, ktorá komplikuje v súčasnosti realizáciu biopásov, je potreba každoročného rozorania multifunkčného pásu, čo nielenže zvyšuje zbytočne náklady na jeho údržbu, ale je protirečí účelu vzniku týchto biopásov v ochrane biodiverzity. Rovnako sa minul účelu aj greening. Zoznam plodín, ktoré je možné zahrnúť do greeningu je totiž príliš široký a zahŕňa aj plodiny, ktorých pestovanie je pre ochranu biodiverzity kontraproduktívne. Tak do oblastí ekologického záujmu (greeningu) bolo možné zahrnúť sóju, rýchlorastúce dreviny alebo lucernu hoci bola intenzívne 4x ročne kosená a stali sa tak lucernové polia naopak ekologickou pascou pre hniezdiace druhy. Podobne boli nevhodne nastavené agrotechnické postupy aj pri úhoroch na ktorých sa mulčovanie často realizovalo v júni, čo spôsobilo zmarenie hniezdenia druhov na úhoroch. Nevhodným nastavením sa stalo, že nemohli byť do greeningu zahrnuté trvalé trávne porasty, ktoré pritom presne spĺňali účel pre ktorý greening ako taký vznikol (ak bola obava, že na severe Slovenska automaticky všetky subjekty splnia podmienky greeningu začlenením existujúcich TTP, mali sa podmienky rozdeliť inak pre horské a inak pre nížinné oblasti a kotliny).

Ak má nová poľnohospodárska politika priniesť pre prírodu osoh, musí sa úplne vyhnúť príkladom, akým je dnešné nevhodné nastavenie schémy pre dropa, príliš komplikované nastavenie biopásov, alebo nastavenie greeningu, ktoré je zas tak široké, že v skutočnosti umožňuje obísť účel greeningu, ktorým mala byť pomoc biodiverzite, pestovaním sóje či rýchlorastúcich drevín. Každý budúci návrh AEP či ekoschémy by mal preto zohľadniť tieto negatívne skúsenosti a mal by maximálne zjednodušiť realizáciu opatrenia pre farmárov a zároveň by mala byť podpora nastavená tak, aby zapojenie sa do AEP či ekoschémy nebolo pre farmárou finančnou stratou tak ako je tomu častokrát dnes. Zároveň viaceré z týchto opatrení (zjednodušenie podmienok, zreálnenie finančných rámcov agroenvironmentálnych schém) je možné zrealizovať ešte v rámci súčasného PRV a už teraz tak urobiť prvé kroky k zlepšeniu stavu našej agrárnej krajiny a jej biodiverzity.

Potrebu lepšieho cielenia na vzácne druhy, biotopy a chránené územia zvýrazňuje aj porovnanie našich schém s okolitými krajinmi. V prípade vtáctva máme na Slovensku len jednu schému, teda jedinú možnosť ako podporiť farmárov, ktorí hospodáriť s ohľadom na najvzácnejšie druhy. A to ide o schému na dropa, navyše zle nacenenú a týkajúcu sa len dvoch malých území. Susedné Maďarsko má len na dropa schémy dve, osobitnú na trávne porasty, osobitnú na ornú pôdu. Okrem toho majú farmári v Maďarsku možnosti zapojiť sa aj do iných schém. Podobne viac možností zapojiť sa do agroenvironmentálnych opatrení ponúka aj Rakúsko a širšiu možnosť ako na Slovensku ponúka aj Česká republika v podobe schémy na cíbika chochlatého.

Pre dosiahnutie cieľov tejto petície bude potrebné okrem ekoschém navrhnúť vhodné agroenvironmentálne schémy, ktoré zohľadnia špecifiká cieľových druhov ako aj špecifiká lokalít, kde sa môžu potenciálne aplikovať. V rámci existujúcich schém na dropa a sysľa pasienkového je nevyhnutné prehodnotiť výšku platby a zacielenie. V prípade ochrany prírodných a poloprírodných trávnych porastov je potrebné nastaviť podmienky zachovania nelesnej drevinovej vegetácie a vylúčiť mulčovanie. Okrem toho je nevyhnutné zaradiť do budúcej poľnohospodárskej politiky nové agroenvironmentálne schémy, ktoré umožnia farmárom zmeniť hospodárenie na podmočených pôdach (ktoré dnes často musia byť zbytočne rozorané, inak by farmári prišli o dotácie, hoci tieto podmáčané lokality sú významné pre prežívanie mnohých vzácnych druhov), trvalých trávnych porastoch, na lokalitách kde sa na ornej pôde vyskytujú na zemi hniezdiace vzácne druhy (kaňa popolavá, myšiarka močiarna, kaňa močiarna), v extenzívnych vysokokmenných sadoch a začať s agrolesníckymi postupmi (napr. silvopastorálnymi systémami).

Späť na požiadavky petície